„Úplne odflákol zápas! „ „Stál tam ako zarezaný!“ „Vôbec nebojoval a nesnažil sa!“
Prečo je to tak? Čo sa deje s hráčom keď vypustí zápas? Robí to schválne? Nezáleží mu na tom ako hrá?
Ľudská psychika je zložitá, má svoje zákonitosti, vzorce fungovania. Už tisíce rokov. V prípade emocionálneho vypätia, pri situácii, keď náš organizmus vyhodnotí situáciu ako ohrozujúcu v záujme prežitia /tento mechanizmus nám pomáhal prežiť tisíce rokov/ sa „vypína racionálny mozog“ a začíname fungovať v režime prežitia: „ÚTOČ“ /agresivita/, „UTEČ“ /uteč a zachráň sa/, alebo „BUĎ NEVIDITEĽNÝ“/stuhni/.
„UTEČ“ – buchneme dvermi, vzdáme to, chceme ísť preč, nekomunikujeme…utekáme….
„ÚTOČ“ – strácame zábrany, zvyšuje sa agresivita, zanadávame si, hodíme raketu, sme neúctivý k rodičom, súperom… Robíme veci, ktoré by sme v RACIONÁLNOM MÓDE neurobili….
„BUĎ NEVIDITEĽNÝ – svaly stuhnú, sme v kŕči /predátor, divá zver nás ťažšie zbadá, vidíme to aj u zvierat, stuhnú a stávajú sa tak neviditeľné… v tenise: nevieme sa pohnúť za loptou….urobiť plynulý pohyb…postaviť sa na správne miesto, počítať…
KEĎ SA DIEŤA TAKTO CHOVÁ JE TO JEHO CHYBA? ALEBO JE TO TEDA PRIRODZENÉ!!!
Tak ako dieťa zlepšuje kondíciu, techniku, taktiku, forhend, bekhend, dá sa pracovať aj na zvládaní stresu, učiť sa ako reagovať, v krízových situáciách. Taktiež sa „cvičením a prežívaním“ týchto situácií stávame voči ním odolnejší.
Pomôžme deťom, zo dňa na deň sa to samozrejme nenaučia, ale postupne, s našou pomocou áno…
TIPY:
- Federer povedal, že v deň, keď nebude pred zápas nervózny, skončí s tenisom.
Nervozita je skvelá, vďaka nej podáme lepší výkon. Povedzme deťom, že je normálne byť nervózny, že to patrí ku športu.
Keď zápas začne, nervozita sa premení na energiu. K premene poslúži napríklad: samo povzbudenie, dobrá rozcvička, poskoky medzi výmenami, tieňovanie úderov cez pauzy, utretie sa do uteráka, zameranie sa na jednu všeobecnú vec /sledovanie lopty ako letí, poskoky, vracanie sa na stred, prehodenie prvej lopty a podobne.
- Počítajme s tým, že stresový moment príde. Naplánujme dieťaťu, že keď to príde tak napríklad napočíta do 10, utrie sa do uteráka, pozrie sa do očí rodičovi, predstaví si posledný víťazný zápas….
- Keď sme v úplnom strese a „vypína nám sebakontrolu“, stuhli sme, nevieme prehodiť loptu, v našom tele už prebiehajú hormonálne zmeny, UROBTE NIEČO ŠIALENÉ…., alebo choďte na WC, vymeňte raketu, tričko, zmeňte radikálne taktiku, urobte reštart, postavte sa na return dve metre vedľa kurtu, zakričte na celú halu /SLUŠNÉ slovo!!!/.
Ja som raz /už ako dospelí/ zakričal na MSR keď som jednoznačne prehrával v treťom sete neslušné slovo na celú 4 kurtovú halu, 8 chlapov stíchlo ako keby zomreli, pomalinky prišiel rozhodca, dal mi dôrazné napomenutie, zobral gem…. na tej vlne adrenalínu som zápas otočil a vyhral….Dnes by som to už neurobil, človek by nemal ísť pod svoju úroveň…ale vtedy mi to vyhralo dôležitý zápas….
Ďalšie tipy: Vzdajte zápas bodovo a povedzte si „dnes to nejde, končím s hraním na body, prehral som, idem si dobre zahrať, vyskúšam si nové veci, znepríjemním to súperovi….“ a uvidíte, možno sa Vám začne dariť a zvíťazíte, alebo si aspoň dobre zahráte a pomôže Vám to do ďalšieho zápasu.
- Zamerajte pozornosť hráča na PROCES, nie na VÝSLEDOK. Predstavte si, že Vaše dieťa má 11 rokov, tenis hrá tri roky, dva krát týždenne, začína hrať prvé súťažné zápasy na zimnej lige. Súper má síce iba 10 rokov, ale tenis hrá 5 rokov, 3 krát týždenne, zimnú ligu hral už dva roky, má za sebou 40 súťažných zápasov. Talentovo sú na tom podobne. Šanca, že Vaše dieťa zvíťazí je niekde na úrovni 20%. Keď budeme dieťa hodnotiť z pohľadu výsledku /výhra-prehra/, v podstate je jedno aký výkon podá, akú snahu vyvinie, výsledok bude neúspech, nespokojnosť, de motivácia. Naopak, ak zápas a pozornosť zameriame na PROCES /HRU, SNAHU,POKROK/ hráč bez ohľadu na výsledok má šancu uspieť, užiť si zápas, zlepšiť sa a posunúť sa ďalej.
ZÁVER
Tlak a stres, ktorý deti pri zápase pociťujú, môže mať na jednu stranu pôvod v ňom samom, ale môže sa na ňom do istej miery podieľať aj tlak na výkon, resp neprimerané očakávania od rodičov. V dnešnom svete je tlak na výkon naozaj obrovský. Ale chceme deti naučiť láske k športu, pohybu a hre, alebo len k výhre? Nemali by sme deti za prehratý zápas karhať, ale naopak pochváliť, že robilo v danej chvíli čo mohlo, možno proste nemalo dnes svoj deň, nemohlo sa dobre sústrediť, lebo ho trápilo niečo iné a pod. .môžeme sa ho opýtať, čo by mu pomohlo, aby mu to nabudúce išlo lepšie, s čím by sme mu my/alebo tréner mohli pomôcť. Pripomenúť, že nikto učený z neba nespadol a keď bude poctivo trénovať, úspech určite príde. Niekto môže mať talentu viac, niekto menej, ale ak aj ten talentovaný netrénuje, nakoniec nebude dobrým hráčom.
A určite ho treba naučiť aj prehrávať. Pretože oproti nemu na kurte stojí druhé dieťa a to rovnako chce vyhrať, má rovnaké pocity, možno aj podobný strach. A možno má dnes lepší deň ako naše dieťa a vyhrá.
Tak by sme aj jemu mohli tú výhru dopriať. A zo súťažného dňa si urobiť pekný rodinný zážitok. Aby dieťa nemalo spojený zápas, súťaže s negatívnymi spomienkami a emóciami, ponižovaním, krikom a podobne.
Potrebuje pocit, že aj napriek prehre stále ako rodičia stojíme za ním, že neprišlo o našu úctu ani lásku..A tak k ďalšiemu zápasu môže pristúpiť s väčšou ľahkosťou.
Keď teda Vaše dieťa na zápase na budúce „stuhne“, „vypustí zápas“ jedná prirodzene, nevie si z touto situáciou ešte dnes poradiť! Neodsudzujte ho!
Pomôžte mu!
Je to pre Vás veľká šanca naučiť ho pomocou športu POSTUPNE Krôčik PO Krôčiku zvládnuť takéto situácie…. V ŠPORTE,V PRÁCI, V MANŽELSTVE, NA KRIŽOVATKE, NA POŠTE….kdekoľvek inde….
Berte to ako šancu a príležitosť posunúť ho ďalej.
To, že nezvládne a vypustí zápas neznamená, že mu na ňom nezáležalo, ale
práve NAOPAK!!!
Držím Vám palce v úsilí pomôcť deťom na ich ceste.
Edmund Pavlík
- Tento text je chránený autorskými právami. Bez súhlasu autora je šírenie textu, alebo jeho časti zakázané.
