Aká je domáca úloha rodiča?

AKÁ JE DOMÁCA ÚLOHA RODIČA?

V športovom živote dieťa vždy prídu chvíle, keď postoj rodiča rozhodne o jeho ďalšej budúcnosti.

SÚ DETI, KTORÉ MAJÚ PRIRODZENE RADI ŠPORT

V tomto prípade je úloha rodiča správne nasmerovať svoje dieťa. Vybrať mu šport, ktorý vystihuje jeho povahu, zohľadňuje danosti. Je fajn, keď si daný šport môže dieťa potom vyskúšať a povedať svoj názor. Myslím si, že do veku 8-9 rokov si dieťa nevie úplne samé vybrať šport, jeho kritériá sú veľakrát krátkodobého charakteru, nemá znalosti podľa čoho sa rozhodnúť. Tu je úloha rodiča nenahraditeľná.

SÚ VŠAK AJ DETI, KTORÉ K ŠPORTU NEINKLINUJÚ.

Najradšej by sedeli pred TV, hrali sa na počítači…sú pohodlnejšie… Tieto deti nemusí šport vyložene baviť. Dokonca je to častokrát boj dostať ich na tréning z tepla detskej izby. U týchto detí úplne stačí, keď sú na tréningu a po tréningu “v pohode”, nemusia byť vyložene nadšené. Hýbu sa, učia sa prekonávať zónu komfortu, učia sa pravidelnosti. Športujú pre zdravie, lepšie sa potom učia. A ten boj pred tréningom? No čo už…

V súčasnom svete plnom komfortu, lákadiel, zážitkov na zlatom podnose by rodič nemal dieťaťu v oblasti pravidelnej športovej aktivity ustúpiť. Keď dieťa vie, že sa mu nepodarí rodiča presvedčiť, aby nemuselo ísť na tréning, prestane časom “vymýšlať”.

Zo skúsenosti môžem potvrdiť, že hlavne v pochmúrnom zimnom období “ísť na tréning” odmieta sem-tam, alebo aj pravidelnejšie cca 20% detí. Keď si však rodič splní svoju domácu úlohu, neustúpi a privedie dieťa na tréning, deti si takmer vždy tréning užijú a sú po nich spokojné…

Problém teda nebýva samotný tréning, ten deti baví, problém býva určitá nepohoda spojená s cestou na tréning, obliekaním, odtrhnutím sa od hry, od TV, alebo od iných domácich aktivít.

Edmund Pavlík

  • Tento text je chránený autorskými právami. Bez súhlasu autora je šírenie textu, alebo jeho časti zakázané.