Jurko a Anička mali to šťastie, že ich trénoval tréner, ktorý poznal

„TAJOMSTVO AKO DETI NADCHNÚŤ“.

Tréner ich však poprosil, aby toto tajomstvo nikdy nikomu neprezradili. Či sa to Jurkovi a Aničke podarilo zistíme o chvíľku.

Prečo sa trénerom nedarí deti zaujať, alebo udržať ich nadšenie pre šport dlhé roky? Je to v dnešnom svete plnom počítačových hier a iných lákadiel naozaj také ťažké?

Keďže chybu treba hľadať vždy v sebe, Jurkov a Aničkin tréner si priznal, že chyba  nie je v deťoch. Áno, Anička a hlavne Jurko sú iní ako boli deti kedysi. Majú počítače, sociálne siete, sú sebavedomejší, menej akceptujú autority a chcú všetko hneď /hlavne Jurko/.  Na to je ale predsa tréner, aby  sa tomu prispôsobil a našiel spôsob, ako byť tiež iný a využil túto ich inakosť.

Náš tréner sa teda zamyslel a OBJAVIL TAJOMSTVO!

Čarovné slovíčko, ktoré sme poznali všetci, ale už sme ho možno zabudli. Slovíčko „HRA“!!!

Deti boli zrazu schopné vynikajúcich výkonov či už fyzických, ale aj duševných. Boli schopné vysokej krátkodobej koncentrácie, vedeli sa neuveriteľne nadchnúť. Boli tohto všetkého schopné, pretože  to pre nich bola HRA. Jurkov a Aničkin tréner mal každé cvičenie vymyslené ako hru – primerane náročnú, pestrú a zábavnú.

Deti sa hrali, zabávali a ani si nevšimli, že  vlastne trénujú. Boli uvoľnené a tak si z tréningu odniesli až o 80% viac, ako deti, ktoré trénujú pod tlakom. (Ako tieto percentá tréner zmeral sa nám nepodarilo  zistiť).

Ozaj a kto prezradil tajomstvo? Jurko, alebo Anička?

Čo myslíte?

Či ste uhádli, Vám prezradím v budúcom článku.

Edmund Pavlík

• Tento text je chránený autorskými právami. Bez súhlasu autora je šírenie textu, alebo jeho časti zakázané.